Šport ma nikdy extra nebavil a musím sa priznať, že to bol občas predmet, čo mi na základke pokazil inak čistý priemer jednotkárky. 🙈
A o behu samotnom ani nehovorím!
Moje “maratónske” výkony sa obmedzovali na dvoj až troj-kilometrové úseky v tempe dôchodcu s pokročilou artritídou.
Celkovo som do roku 2021 zabehla tak maximálne 5 km, aj to len občas, pri extra snahe. A ak sa to náhodou podarilo, tak som sa považovala za majstra sveta. 🏅
Dalo by sa teda povedať, že zabehnúť polmaratón bol pre mňa dosť nedosiahnuteľný cieľ.
Ako sa toto moje presvedčenie o sebe zmenilo? Čo mi pomohlo natrénovať na prvý pomaratón v živote?
V tomto článku sa dozvieš 4 tipy, ktoré využiješ, či už pri tréningu behu alebo dosahovaní iného, dlhodobého cieľa.
1. Parťák, s ktorým ste v tom spolu
5.9.2021 kamarát Michal bežal svoj prvý polmaratón v Bratislave. Pri povzbudzovaní som sa zaviazala, že ten najbližší zabehnem spolu s ním. Nevedela som, či to môžem reálne zvládnuť, ale začala som pozvoľna trénovať.
A tu sa ukázala pridaná hodnota, tzv. accountability partner, alebo po slovensky, “parťáka, s ktorým sme v tom spolu”.
Michal sa mi občas ozýval, ako to ide, či už behám a ako sa mi s tréningom darí.
Takéhoto parťáka odporúčam na či už športový, kariérny alebo akýkoľvek cieľ, ktorý si stanovíte.
Pomôže, podporí a nakopne, keď sa človeku nechce. Lebo: spolu sa to predsa lepšie ťahá.
2. Rozdeľ si cieľ na menšie časti
Začala som v septembri a počítala som, že mám na tréning polmaratónu približne rok. Keďže v letných horúčavách sa trénuje horšie, bolo by super zvládnuť nejakú väčšiu časť už aj do konca roka. Tak som si stanovila ambiciózny cieľ!
Zabehnúť 10 km skôr ako napadne sneh. A to s časom pod 5:49 za kilometer.
Keď som si to písala do Žurnálu, tak to znelo dosť nerealisticky.
Začala som úplne od začiatku. Od 4-5 kilometrových, pomalých behov.
Postupne som pridávala na dĺžke aj tempe.
Sem-tam som tréning striedala s bicyklovaním.
A keď som sa začiatkom decembra pri 8. kilometri pýtala sama seba, či ešte bežať tie zvyšné dva kilometre alebo sa vrátiť domov, tak som sa našťastie rozhodla ísť do toho a odbehnúť ich naplno.
Vďaka tomu som zlepšila priemernú rýchlosť a predčila svoj pôvodný plán. A keďže nič človeka nemotivuje viac ako už dosiahnutý jeho vlastný úspech, po novom roku (a kratučkej zime na juhu Slovenska) som sa nevedela dočkať, kedy začnem znovu trénovať. Potom však prišiel celkom veľký šok.
Nemáš na tréning ďalších 9 mesiacov, ale 3!
V januári som sa dozvedela, že tohtoročný ČSOB polmaratón v Bratislave nebude v septembri, ale 2. apríla. Čas na môj tréning sa dramaticky skrátil!
Podľa rôznych odporúčaní som si vypočítala tréningové plány, ktoré by mi umožnili “stlačiť” čas potrebný na prípravu. Základné odporúčanie: Keď chceš rýchlejšie behať, musíš viac behať.
Popri už aj tak nabitom rozvrhu sa to však ľahšie povie, ako vykoná. Preto som chcela začať “viac tlačiť na pílu.”
3. Výzva: Spomaľ!
Začiatkom roka som však mala jeden veľmi dôležitý rozhovor s kamarátom Danielom, tiež amatérskym bežcom. Ten ma varoval, že pre dlhodobý výkon svalov a kĺbov je potrebné spomaliť.
Spo.. čo?
Už sme v dnešnej dobe takí zvyknutí ísť na maximum, stále lepšie, stále rýchlejšie, že rada “spomaľ” mi znela dosť absurdne, hoci to mal podložené dosť solídnymi faktami.
Vždy keď som bežala dlhší beh a nešla na hranicu, ale len si tak “v pohode bežala”, mala som pocit, že tu niečo nie je správne.
Síce nerada, ale rozhodla som sa ho poslúchnuť.
A pomohlo.
Keď si svaly a kĺby zvykli na pravidelnú záťaž, ľahšie som pridávala kilometre, aj tempo.
Aj keď si to neradi priznávame, pri mnohých životných výzvach a veľkých projektoch by nám namiesto nekontrolovaného naháňania sa pomohlo skôr spomaliť. Alebo aj úplne zastaviť, poobzerať sa, čo tu vlastne robím a s akým cieľom.
4.Uži si proces bez ohľadu na výsledok!
Posledný týždeň som dosť nervózne sledovala počasie, keďže na deň pretekov hlásili pár stupňov nad nulou.
“Bude zima, nedosiahnem svoj vysnívaný čas pod 2 hodiny.”
“Mám tam vôbec ísť, čo keď tam ochoriem?”
Vnútorný hlas nás rád pokúša a spochybňuje. Podobné pocity má človek zrejme vždy, keď sa veľký projekt blíži k odovzdaniu. Ale netreba sa dať!
V sobotu, keď sme bežali, bola zima, fúkal vietor. Ale zas nesnežilo ani nepršalo. Ani nebolo príliš horúco.
Podmienky nie sú nikdy ideálne. Dôležité je nepanikáriť a ísť si svoje tempo.
Tak ako si natrénoval, tak zabehneš. A je to okej.
Najdôležitejšie je si celý proces užiť.
Lebo ten pocit, keď prekonáš sám seba a prejdeš cieľom, nenahradíš!
